Úspory budúcich dôchodcov smerujú do indexových fondov. Čo očakávať od pádov a vzostupov finančných trhov?
Aké výnosy ponúkajú akciové trhy? Čo znamená investičný horizont? A čo sú medvedie trhy?
Na tieto otázky by mal poznať odpovede každý investor do indexových fondov.
Pomôžu mu nastaviť reálne očakávania a vyvarovať sa unáhlených rozhodnutí po každom poklese.
Skúsme si teda stručne priblížiť typické správanie akciových trhov, pochopiť význam a prínos rizika a utriasť naše očakávania týkajúce sa investičného výsledku z indexových fondov. A to z krátkodobého hľadiska o rok-dva aj z dlhodobého, čiže o niekoľko desaťročí.
Problém nazerania na investičné výsledky za kalendárny rok
Výrok Thomasa Manna „Kto nepozná minulosť, nepochopí budúcnosť“ platí aj pri investovaní. A aj keď sa minulosť nezvykne do bodky na finančných trhoch opakovať, oplatí sa ju aspoň študovať.
Prečo?
Z minulosti a zo správania akciových trhov v rôznych historických situáciách môžeme pochopiť, ako sa trhy typicky správajú. Môžeme dokonca aj vytušiť, čo sa dá od investície do indexových fondov očakávať.
Pozrieme sa na jeden príklad za všetky indexy aj vzhľadom na dlhú históriu a vyspelosť amerických akciových trhov, na vývoj indexu S&P 500. Je to najznámejší reprezentant amerických akciových trhov a súhrnný ukazovateľ vývoja cien akcií najväčších spoločností obchodovaných v USA.
Výborný príklad
Index S&P 500 má bežne dostupnú históriu vývoja od roku 1928. Odvtedy až po súčasnosť si index prešiel vzostupmi i pádmi, no v priemere a bez zohľadnenia efektu dividend rástol zhruba 8-percentným tempom ročne. Po započítaní efektu dividend je to približne ešte o 2 % viac.
Tempo rastu o 8 % – 10 % ročne znamená zhodnotenie jednorazovej investície za desať rokov o 115,9 %, resp. 159,4 %. Po dvadsiatich rokoch je zhodnotenie o 366,1 %, resp. 572,7 % a efekt takzvaného úroku z úroku časom ďalej narastá.
Zmienené ročné priemerné zhodnotenie na úrovni 8 %, resp. 10 % index dosahuje napriek tomu, že v niektorých rokoch sa prepadne o 20 % až 50 %. Z toho vyplýva, že tieto krízy a pády trhov, ktoré sú jeho prirodzenou súčasťou vývoja, nemajú pridlhé trvanie a celkovo trhy v čase slušne a kladne rastú a zhodnocujú investície držané dlhodobo.
Preto je potrebné investíciou do indexového fondu zameraného na vyspelé trhy nehýbať nepremyslene, držať ju a mať na pamäti dlhodobé hľadisko a zhodnotenie. Proste – nepodliehať emóciám z krátkodobých výsledkov.
Jasná vec, investícia do trhov, sektorov či tém, kde sa môže stratiť dlhodobá perspektíva, je o niečom inom. My sa však teraz bavíme o indexe S&P 500.
O histórii nám napovie viac graf
Graf zobrazuje histogram výnosov indexu za jednotlivé roky. Najčastejším výnosom za kalendárny rok je zjavne výsledok okolo +15 %, ktorý je v dlhodobom priemernom ročnom výnose znížený výskytom menej výnosných rokov či priamo kríz a pádov.
ZDROJ: Kooperativa DSS
Akciové trhy a výsledok investovania však vonkoncom nie je vhodné hodnotiť na ročnej báze či po dvoch alebo piatich rokoch.
Dáva to investorovi iba veľmi skreslený obraz o možnom dlhodobom výsledku a o pozitívnom efekte času aj vzhľadom na fakt, že v priemere trhy rastú zmieneným tempom zhruba 8 % p. a.
Na kalendárnej ročnej báze sa výsledky indexu nachádzali v rozmedzí od -47 % po +45 %, ako nám ukazuje história indexu. Početnosť týchto extrémnych výsledkov akciových trhov je, samozrejme, relatívne nízka.
Čo je investičný horizont a akú rolu zohráva čas v eliminovaní rizika negatívneho výsledku?
Investičný horizont je obdobie držania investície, po ktorom významným spôsobom klesá pravdepodobnosť negatívnych výsledkov.
Pri očakávaní budúceho dlhodobého výnosu zvažujeme dva faktory – priemerný dlhodobý historický výnos zhruba na úrovni 8 % ročne. Zároveň berieme do úvahy veľkosť výkyvov výnosov indexu, tzv. volatilitu na úrovni okolo 18,8 % (od roku 1928 pri denných pohyboch cien).
Bod zlomu, keď pominú možné negatívne výsledky z dlhodobého držania jednorazovej investície, je medzi 12. a 13. rokom držania investície, a to s pravdepodobnosťou 99 %.
ZDROJ: Kooperativa DSS
Áno, existuje určitá malá pravdepodobnosť, že aj keď investíciu držíme dlhšie, nemusí byť v pluse. Stane sa napríklad, že sme pri investovaní trafili vrchol trhov pred recesiou a na konci držania prišiel hlbší pokles. Ide však o málo pravdepodobný výsledok.
História indexu zahŕňa aj extrémne pády
Počas Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia sa trhy prepadli od vrcholu o extrémnych 86 %. História nám tak ukazuje, že z hľadiska rolovaných časových okien je z pohľadu 1 – 3 rokov držania investície okolo 20 % – 30 % negatívnych výsledkov a 69 % – 80 % je kladných.
S nárastom dĺžky držania investície klesá výskyt negatívnych nameraných výsledkov dramaticky k nule. Čím dlhší je čas držania, o to menšia je šanca, že investícia prinesie negatívny výsledok.
Napríklad po 12 rokoch držania jednorazovej investície sa v histórii vyskytovalo len 8 % prípadov s negatívnym výsledkom. Po 15 rokoch sú to len necelé 4 % prípadov.
Nad 25 až 30 rokov nenastal prakticky žiaden prípad negatívneho výsledku z investovania do tohto indexu. A to aj napriek tomu, že investícia mohla byť uskutočnená v ten najnevhodnejší okamih na trhoch a prežila na nich aj vážne pády a krízy.
Tieto výsledky korešpondujú s výpočtom investičného horizontu a hranice medzi 12. – 13. rokom držania investície, keď dochádza k významnej eliminácii pravdepodobnosti negatívneho výsledku.
dĺžka horizontu v rokoch | najhorší výsledok | výskyt negatívnych výsledkov | najlepší výsledok | výskyt pozitívnych výsledkov |
1 | -71 % | 31,2 % | 169 % | 69 % |
3 | -84 % | 21,7 % | 168 % | 78 % |
5 | -73 % | 20,4 % | 269 % | 80 % |
10 | -66 % | 11,5 % | 393 % | 89 % |
12 | -70 % | 8,2 % | 536 % | 92 % |
15 | -60 % | 3,6 % | 841 % | 96 % |
20 | -52 % | 3,7 % | 1 431 % | 96 % |
25 | -4 % | 0,3 % | 2 056 % | 100 % |
30 | 86 % | 0,0 % | 1 941 % | 100 % |
ZDROJ: Kooperativa DSS
Čo sú medvedie trhy, ako sa správajú indexy?
Medvedie trhy nastávajú a prichádzajú periodicky, najmä v súvislosti s ekonomickou recesiou.
Pokiaľ nie je ekonomika v recesii, medvedí trh sa nezvykne prehlbovať výrazným spôsobom za hranicu jeho definície, čiže za pokles od predchádzajúceho vrcholu o viac ako -20 %.
Ak sa pozrieme na históriu indexu S&P 500 od roku 1928, zistíme, že medvedích trhov napočítame do súčasnosti 12. Samozrejme, pokiaľ ich počítame tak, že nový medvedí trh sa môže začať, až keď index dosiahne späť na svoj vrchol a vymaže tým následky predchádzajúcich medvedích trhov.
Podľa tejto definície medvedí trh z roku 2022 ešte nebol vymazaný, a tak je stále prítomný na trhoch.
Pokiaľ by sme na tom netrvali a ex post počítali medvedie trhy od momentu dosiahnutia ich dna a býčie trhy hneď od odrazu o 20 % nahor z týchto úrovní, potom by sme medveďov napočítali o 2 – 4 viac. Najmä kvôli tomu, že Veľká hospodárska kríza 30. rokov strhla trhy tak hlboko, že to trvalo až do roku 1954. Až vtedy sa akciové indexy vrátili na predchádzajúce úrovne. Ekonomika medzitým zaznamenala ďalšie štyri recesie.
Odhliadnuc od polemiky o presnom počte medvedích trhov v histórii akciového indexu S&P 500 a ich definície započítavania, prejdime radšej k štatistikám o priebehu medvedích trhov a k tomu, čo je pre ne typické.
Ako vyzerá typický medvedí trh?
Vychádzajúc z 11 údajov o medvedích trhoch (ten dvanásty nebol ešte eliminovaný), priemerný medvedí trh dosahuje dno pri poklese 40,25 %. Jeho dosiahnutie od pádu z vrcholu trvá 1,31 roka.
Bez započítania dlhotrvajúceho medveďa z Veľkej hospodárskej krízy 20. storočia sa priemerný pokles zredukuje na -35,65 % a jeho trvanie na 1,17 roka.
Zažili sme covid a trh reagoval
Ako najkratší medvedí trh sa ukazuje v histórii ten „covidový“ z roku 2020, ktorý trval iba 33 dní. Za ten čas stihol index klesnúť o -33,92 %, čo sa ponáša veľkosťou poklesu na priemer. Najviac podobný mu bol azda medvedí trh z roku 1987, keď trhu dosiahnutie dna trvalo len 0,28 roka (101 dní) a dno dosiahol pri -33,51 %.
Rovnako však aj následný býčí trh z dna covidovej recesie trval pomerne krátko, iba 1,78 roka, a index vzrástol zo svojho dna o 114,38 %. Z hľadiska trvania je to rozhodne taktiež najkratšie trvajúci býčí trh.
Covid nám teda priniesol najkratšie trvajúci medvedí i následný býčí trh. Možno to priamo pripísať bezprecedentnému zásahu centrálnych bánk a pumpovaniu likvidity, ktorú predtým v takom objeme svet nevidel.
Bezprecedentný bol aj medziročný nárast peňazí v obehu. Peňažný agregát M2 v dôsledku reakcie Fedu na pandémiu bol v tom čase najvyšší za ostatných 152 rokov. Vrchol dosahoval pri takmer 27 % medziročnom raste.
To malo za následok raketový nárast inflácie a valuácie aktív, a tým aj deformáciu priebehu typického vývoja trhov počas recesie.
V súčasnosti pociťujeme zas vplyv obratu tejto menovej politiky centrálnych bánk a ich odsávania likvidity v rýchlom tempe z trhov v dôsledku uťahovania finančných podmienok kvôli vysokej inflácii a snahe ubrzdiť ju.
Medveď počas recesie a mimo nej
Ak si štatistiky rozdelíme na dve skupiny, zistíme, že medvedie trhy, ktoré neboli sprevádzané recesiou, boli plytšie a mali kratšie trvanie. Z jedenástich medvedích trhov sa tri zaobišli bez sprievodnej recesie, a to konkrétne v rokoch 1962, 1966 a 1987.
Medvedí trh bez recesie v priemere zaznamenal pokles o -27,89 % a trval 179 dní (0,49 roka).
Medvede sprevádzané recesiou priniesli akciovému indexu S&P 500 priemerný pokles o -44,88 % a trvali 1,61 roka.
ZDROJ: Kooperativa DSS
Upilotuje Fed tentoraz mäkké pristátie?
„This time it’s different“ znie veta, ktorú opakujú analytici a médiá pri každom vrchole uťahovania menovej politiky či úvahách o mäkkom pristátí ekonomiky v USA. A v drvivej väčšine prípadov sa po vyslovení uvedenej vety, žiaľ, mýlia.
Fed ešte vari nikdy v histórii neupilotoval mäkké pristátie.
Započatie cyklu zvyšovania sadzieb sa obyčajne skončilo recesiou a trhy sa iba zbytočne nádejali, že tentoraz to bude inak. Fed utiahol sadzby vždy až za hranicu pribrzdenia ekonomiky a je pravdepodobné, že aj teraz v snahe utlmiť infláciu bude jeho cenou ekonomická recesia. Indikácia jej príchodu už nejaký čas výstražné znamenia signalizuje.
Zvyčajne tak iba ekonomika čaká na nejaký katalyzátor, ktorý ju uvrhne do recesie. No recesia nemusí byť hlboká či dlhotrvajúca. Fed môže byť pripravený promptne otočiť menovú politiku a opäť začať tlačiť na nejaký čas peniaze, spustiť kvantitatívne uvoľňovanie a trhy prinavrátiť k rastu.
Komplikuje to len stále vysoká inflácia, ktorej tempo musí dovtedy citeľne poklesnúť, a samotná recesia jej v tom môže významne napomôcť.
Recept na krízu?
Dobrým receptom na taký scenár je pravidelné investovanie a priemerovanie nákupných cien. Ak chcete zariskovať, je možné si počkať na to, až trhy dosiahnu dno po vypuknutí recesie, akumulovať hotovosť v dlhopisovom fonde a potom ju umiestniť na akciový trh.
Rozhodne jednoduchšie je však aplikovať pravidelnosť v investovaní menších súm a priemerovanie nákupnej ceny, pre ktorú nemusíte nič robiť, iba si sporiť na dôchodok v indexovom fonde.