Slovenská nátura: prekážajú nám samoobslužné pokladne, ale o svoj budúci dôchodok sa nestaráme

Najmä keď máme dlhodobo pocit, že z nás niekto robí zamestnancov bez výplaty. Niekedy stačí na „výbuch“ maličkosť. Stačí samoobslužná pokladňa a vnútorný monológ sa spustí automaticky: „Prečo si to mám blokovať sám? To mám robiť prácu za pokladníčku?“ A tlačidlo v autobuse: „Prečo si mám sám stláčať gombík na otvorenie dverí? Veď som zaplatil lístok. Nie som zamestnanec MHD.“ Na prvý pohľad banálne situácie. V skutočnosti však odhaľujú hlbší pocit. Pocit, že bežím v kolobehu povinností, aby som zaplatil hypotéku, energie, potraviny či školu pre deti. Pracujem, aby som zarobil. Zarábam, aby som zaplatil. Platím, aby som mohol ďalej pracovať. Frustrácia z každodenného cyklu práce a výdavkov je skutočná. Mnohí ľudia majú pocit, že sa točia vo veľkom kolese, ktoré sa síce hýbe, ale nikam ich neposúva. Nemajú pocit, že budujú majetok. Skôr majú pocit, že len udržiavajú systém v chode. Samoobslužná pokladňa sa zrazu stane symbolom „zas musím niečo robiť sám“ alebo „zas pracujem na druhých“. Paradox je, že tieto technológie objektívne zlepšili komfort. Tlačidlo na dverách zrýchľuje výmenu cestujúcich a znižuje zbytočné otváranie dverí v zime. Samoobslužné pokladne takmer odstránili dlhé rady. Dnes prejdete s pár položkami za dve minúty. No namiesto toho, aby sme videli úsporu času a vyššiu efektivitu, pocit zneuznania exploduje.

Podobný paradox sa odohráva aj pri dôchodkoch. Nadávame na systém, na výnosy, na politické zásahy.  Porazenecky to zakončíme vetou „kým sa ja dožijem dôchodku, všetko sa zmení a aj tak z toho nič nebude“. A tak radšej nezačneme vôbec. Zároveň však ignorujeme, že máme k dispozícii jeden z mála sofistikovaných a automatických mechanizmov reálneho budovania vlastného majetku. V autobuse nechceme robiť službu pre iných cestujúcich. V obchode nechceme robiť prácu za zamestnanca. No v prvom pilieri dôchodkového systému robíme presne toto.

Dnešné odvody pracujúcich financujú dnešných dôchodcov. Keď budeme na dôchodku my, budú na nás pracovať ďalší. Je to systém solidarity, ktorý má svoje opodstatnenie. Jeho slabou stránkou je závislosť od demografie a vývoja pracovného trhu. V druhom pilieri však budujeme vlastný majetok. Každé euro sa pripisuje na náš osobný účet. Každé zhodnotenie pracuje pre nás. Je to kapitál, ktorý sa tvorí v náš prospech. A dôchodkové piliere pritom nie sú konkurenčné, navzájom sa vhodne dopĺňajú a rozkladajú riziko zdroja príjmov v starobe.

Peniaze do druhopilierových účtov odchádzajú z odvodov, nie z peňaženky. Nevidíme ich v mesačnom rozpočte a práve preto sa o ne často nezaujímame.

• Je dobré, že existuje automatický vstup prvopoistencov do druhého piliera. Mladý človek nerieši diverzifikáciu portfólia ani demografické trendy. Rieši prvú výplatu. Automatický vstup mu však dá náskok rokov, ktoré sú pri investovaní rozhodujúce.
• Je dobré, že existuje predvolená investičná stratégia, ktorá automaticky volí vhodný fond. Väčšina ľudí sa nezaoberá optimalizáciou fondov. Systém to urobí za nich s prihliadnutím na vek sporiteľa.
• Je dobré, že odvody do druhého piliera odchádzajú každý mesiac z hrubej mzdy bez toho, aby o tom sporiteľ musel premýšľať. Keby mal každý mesiac aktívne posielať peniaze zo svojho účtu, mnohí by to nerobili vôbec. Automatizmus je sila. Funguje potichu, bez emócií, bez rozčuľovania.

Frustrovaný človek, ktorý má pocit, že pracuje len na to, aby pokryl bežné fungovanie, sa prirodzene sústredí na prítomnosť. Energia sa vybije na najbližšom symbole nespravodlivosti. Namiesto toho, aby smerovala ku konštruktívnemu cieľu, energia uviazne v okamžitom negatívnom pocite.

Samoobslužné pokladne nám dnes šetria minúty. Dôchodkové sporenie nám môže ušetriť celý finančný stres v budúcnosti. Ak to takto vidíme napísané, je nám to jasné. A aj tak máme tendenciu viac sa rozčuľovať nad tým, že si musíme stlačiť gombík v autobuse, než nad tým, že sme si roky neskontrolovali, ako bude vyzerať náš budúci dôchodok.

Pokladňu môžete obísť. Dôchodok neobídete. A čas už nedobehnete.

ZDROJ: Matej Varga, predseda predstavenstva KOOPERATIVA DSS pre ADSS: TU.