Rovnaký plat, rovnvaké odvody, ale o 100 000 € menej na dôchodok
Väčšina ľudí to stále odkladá. Že dôchodok stačí riešiť „neskôr“. Že keď budú starší, bohatší alebo bude viac času. Lenže práve vtedy už je neskoro. O výške vášho dôchodku totiž často nerozhoduje pár rokov pred penziou. Rozhoduje sa dnes. Ticho. Nenápadne. Rokmi, ktoré na prvý pohľad nevyzerajú nebezpečne. A pasivita môže mať hodnotu viac než 100 000 eur straty.
Dvaja ľudia. Rovnaký plat. Úplne iný dôchodok
Predstavme si dvoch ľudí, ktorí pracujú od 25 rokov, obaja sú v druhom pilieri a ich príspevky sú rovnaké. Ten prvý má úspory v dlhopisovom fonde alebo konzervatívnom nastavení rozloženia úspor. Druhý sa o svoje úspory aktívne zaujíma a sporí v indexovom fonde kopírujúcom akciové trhy.
- Na začiatku rozdiel v objeme úspor nevidno.
- Ani po desiatich rokoch nie je rozdiel dramatický.
- Lenže čas robí niečo, čo väčšina ľudí podceňuje – násobí aj malé rozdiely vo výnosoch.
- Jeden fond zarába dlhodobo 7,5 % ročne a druhý fond 2,5 %, pravidelné sporenie je 50 eur mesačne.
Po 40 rokoch má indexový fond hodnotu približne 152 000 eur, dlhopisový fond približne 41 000 eur. Rozdiel je viac ako 110 000 eur. Nie preto, že by jeden človek sporil výrazne viac. Ale preto, že čas odmenil rast a potrestal pasivitu.
Najväčší nepriateľ dôchodku nevyzerá nebezpečne
Väčšina ľudí s nízkymi úsporami pred dôchodkom neurobila katastrofálne finančné rozhodnutie. Nekúpili podvodnú investíciu ani neprišli o peniaze hazardom. Ich problém je oveľa menej viditeľný. Nič nerobili. Nikdy si nepozreli výpis zo svojich úspor. Nevedeli, v akom fonde si sporia v druhom pilieri. Nezaujímala ich prognóza dôchodku. Automaticky predpokladali, že „nejako bude“. A práve táto nečinnosť je najdrahším rozhodnutím zo všetkých.
Zložené úročenie: malé rozdiely sa postupne stávajú obrovskými
Keď sa povie „7 percent ročne“, neznie to dramaticky. Lenže v dlhodobom horizonte funguje zložené úročenie – výnosy vytvárajú ďalšie výnosy.
Na začiatku vyzerá rast pomalý, ale po 20 či 30 rokoch sa začne prudký rast. Práve preto majú ľudia, ktorí začnú riešiť dôchodok skôr a investujú dynamicky, často dramaticky vyššie úspory než tí, ktorí celé roky nič neriešili. Čas je pri dôchodkovom sporení silnejší faktor, než si väčšina ľudí uvedomuje.
Slovensko starne. A to zmení dôchodky
Na jedného dôchodcu bude v budúcnosti pracovať výrazne menej ľudí než dnes. Populácia starne, pôrodnosť dramaticky klesá a výdavky štátu na dôchodky rastú rýchlejšie než ekonomika. To neznamená, že štátne dôchodky zmiznú. Znamená to však, že spoliehať sa iba na štát bude čoraz riskantnejšie. Budúcnosť pravdepodobne prinesie kombináciu:
- vyššieho veku odchodu do dôchodku,
- vyšších odvodov a daní,
- nižších dôchodkov,
- alebo vyššieho zadlženia štátu.
Ktokoľvek, kto sa spolieha iba na štát, môže byť pri odchode do dôchodku poriadne zaskočený. Druhý pilier preto nie je luxus. Je to jeden z mála spôsobov, ako si človek buduje majetok na dôchodok.
Inflácia potichu ničí hodnotu peňazí
Ďalším problémom je inflácia. Dnešných 100 eur nebude mať o 30 rokov rovnakú hodnotu. Preto nestačí iba „niečo odkladať“. Úspory musia dlhodobo rásť rýchlejšie než ceny. Ak úspory zarábajú približne 2-3 % ročne a inflácia je podobná, človek v skutočnosti takmer nič nezarába. Reálna hodnota peňazí stagnuje alebo klesá. Paradoxne tak môže byť príliš konzervatívne sporenie na dlhý horizont jedným z najrizikovejších rozhodnutí.
Najdrahšia veta v osobných financiách? „Veď na to mám ešte čas.“
Človek, ktorý začne riešiť dôchodok v 25 rokoch, nepotrebuje investovať obrovské sumy. Jeho najväčšou výhodou je čas. Naopak človek, ktorý začne v 45-ke, musí investovať výrazne viac, viac šetriť, výrazne riskovať alebo sa zmieriť s nižším dôchodkom. Čas sa totiž nedá dobehnúť.
Dôchodok nebude problém budúcnosti. Bude problém reality
Najväčším rizikom pre váš dôchodok dnes nemusí byť kríza na finančných trhoch. Môže ním byť desaťročia trvajúca pasivita, ktorá pôsobí úplne neškodne – až kým nie je neskoro. A rozdiel medzi človekom, ktorý má na dôchodku finančný pokoj, a človekom, ktorý je sklamaný, nevznikol vo výške platu. Mohol vzniknúť aj tak, že jeden dôchodca začal riešiť svoju budúcnosť, už keď mal po dvadsiatych narodeninách.
Zdroj: Pre ADSS: Matej Varga, predseda Predstavenstva a generálny riaditeľ Kooperativa, d. s. s., a. s.